Téma: Vybíjím si zlost z rodiny na svém příteli - neumím to ovládnout a mrzí mě to

V úvode témy, píšeš hlavne o sebe aká si perfektná. Po prečítaní, mi pripadá, ako keby som čítal sťažnosť.  Pokiaľ chceš niekomu pomôcť a hlavne sama sebe, nepoužívaj slovíčko, strašne.

Precestovala som strasne vela a vzdy som bola na vrchole. ¨

 Strasne by som chcela pomoct mame ale neviem jako

 Zacnem byt strasna hysterka

Ja vidim reseni jenom jedno: odstehovat se z domu a zapracovat na svem chovani. Jinak nevim, jak by ti nekdo cizi mohl pomoci, kdyz sama rikas, ze je chyba v tobe!! Asi jsi i dost sebestredna, kdyz nestrpis, aby se pritel bavil s kamaradem. Kazdy chlap potrebuje kamarada. Copak ty nemas zadnou kamosku?

Precestovala som strasne vela a vzdy som bola na vrchole.    

Prosim o vasu radu, ako to vy vidite, dufam, ze je to riesitelny problem.  

Podle pisomneho projevu bych tipoval vek tak kolem 17.

Riesenim je dozriet a dospiet. A ak to nezaberie tak sup sup do ambulancie.

Dobry den,

Rozhodla som sa riesit svoj problem, ktory mam. Mam pocit, ze mam problem, len sa neviem uistit na 100%, ci je natolko vazny, aby ho uz trebalo riesit. Som studentkou na Vs studujem meiacnu a probacnu pracu som v 4 rocniku. A myslim si, ze ako 24 rocna zena som toho velmi vela stihla. Precestovala som strasne vela a vzdy som bola na vrchole. Pracujem sama na sebe a chcem nieco v zivote dosiahnut. Ale asi posledny rok pocitujem na sebe, ze som velmi nervozna a negativna. Vzdy potom pride v zivote okamih, kedy sa to zmierni a opat som na vrchole. Pred rokom mi mama ochorela na rakovinu, pre mna to bolo velmi tazke, pretoze doma nemam idealne vztahy s otcom. Otec zije s nami v domacnosti ale nevenuje nam taku pozornost, aku by sme od otca potrebovali. Mama nie je dostatocne silna na to, aby od neho odisla. Preto sme tuto chorobu zvladli spolu, stala som pri nej. Nechodila som vonku, obmedzila kontakty s kamaratmi a moje miesta sa stali nemocnica, skola a domov. Bolo to pre mna tazke obdobie, ale povedala som si, ze to je výzva na to aby som sa stala este silnejsou. Mama sa z toho dostala… ale teraz tu chorobu zvaluje na otca. U nas doma je neustaly krik, plac a pod. Uz to je na nevydrzanie. Strasne by som chcela pomoct mame ale neviem ako. Ona sa nechce od otca odstahovat. Nasla som si priatela. Naozaj velmi dobreho a srdecneho chlapca. Problem je v tom, ze si svoju zlost na nom vybijam. Neviem to ovladat, hladam situacie kde mozem na nom sa vyzurit. Bojim sa, ze ho stratim. Ma najlepsie hokamarata, ktoreho nemam rada. Neviem si pomoct, ale nenasli sme si k sebe cestu. Nic osobne proti sebe nemame, ale ziarlim, ked je s kamaratom. Vtedy sa nespoznavam. Zacnem byt strasna hysterka… a obavam sa toho, ze sa mi to vsetko vymyka z ruk. Nemam kontrolu sama nad sebou. Mam ho velmi rada, ale ked to pojde takto dalej stratim toho cloveka. Neviem si vobec pomoct. Mozno je to tou situaciou, co mam doma… mozno skolou + pracou. Mozno to je vsetko na mna vela. Prosim o vasu radu, ako to vy vidite, dufam, ze je to riesitelny problem. Za skoru odpoved vopred dakujem. S pozdravom Michaela

??? a proc nam to sem pises cele znovu??? Vzdyt totez uz je nahore v tematu!! ???