Téma: Priateľ mi časom veľmi lezie na nervy, častokrát kvôli úplným maličkostiam a preto že niečo neurobí podľa mojich predstav

Ahoj, mám takmer 5ročný vzťah, z toho posledné 2 roky to medzi nami veľmi nefunguje. Dosť často premýšľam nad rozchodom. Potom si ale uvedomím, že ho nechcem stratiťa, veľmi by mi chýbal. Keď som s ním neni dlhšie ako 2 dni chcem s ním byť, chýba mi a vždy sa teším ako ho konečne objímem. Naopak, keď som s ním dlhšiu dobu, napríklad keď sme na nejakom viacdňovom výlete, tak mi lezie veľmi na nervy a vtedy sa teším keď budem mať od neho pokoj. Zo začiatku si všetko porozprávame, stále sa objimame, hladkáme, držíme za ruky… proste vyzeráme ako čerstvo zaľúbená dvojica. Neskôr ale začneme byť k sebe chladnejší, nemáme sa pomaly o čom baviť, ja som potom z toho frustrovanÁ, on potom vždy urobí nejakú drobnosť, ktorá ma veľmi vytočí… napríklad zdvihne hlas na mňa kvôli nejakej blbosti, začne sa mi z niečo smiať, alebo si začne spievať nejakú hlúpu pesničku, pýtať sa ma blbe otazky… a ja by som ho vtedy najradšej zabila, som na neho odporná. Neskôr si uvedomím, že som sa rozčúlila v podstate kvoli ničomu a pokazila som nám výlet a je mi to ľúto. Ale neviem ovplyvniťa moju náladu a to že mi lezie na nervy keď sme spolu dlhšie. Takto si ani neviem predstaviť, ako to bude vyzerať, keď budeme spolu bývať… asi sa už po mesiaci seba ani nedotkneme a budeme na seba nonstop hnusní. On stále hovorí že už by chcel so mnou bývať, že sa teší ako budeme spolu zaspávať, chcel by ma mať stále pri sebe atď. Ja sa ale veľmi bojím že to potom bude ľutovať. On to asi nevidí aké to je iné keď sme spolu dlhšie. kedysi som ho brala ako dokonalého, presne podľa mojich predstav, ale teraz na ňom vidím toľko chýb ako nikdy. Pritom stále viem že je to super chalan, má dobré srdce, vo všetkom mu dôverujem, len je tu veľmi veľa drobnostísť, ktoré mi vadia. Viem že ja som úplne hrozná frajerka, urazím sa za každú blbosť a nechcem mu už takto ubližovať. On potom stále hovorí že či už ho nemilujem. A to ma nahnevá ešte viac. Zaslúži si lepšu priateľku, ktorá by ho milovala takého aký je a bola na neho dobrá vždy. Ale nechcem sa s ním rozísť, lebo takého dobrého muža len ťažko nájdem a bojím sa že to budem veľmi ľutovať. Jemu by som tým tiež veľmi ublížila, keď so mnou plánuje budúcnosť, keď sa ma pýta, či s ním chcem mať neskôr deti, či si ho zoberiem atď, tak vždy poviem áno. aj keď s veľkou neistotou. Občas si v kúte duše želám nech sa stane niečo, čo všetko toto vyrieši… Napríklad nech zistím že ma podviedol, ja zistím že nebol až taký dobrý ako som si myslela a budem sa s ním môcť s čistým svedomím rozísť… aj keď by ma to veľmi bolelo, aspoň by som vyriesšila tuto dilemu a otázku ktorá sa vracia čim ďalej, tým častejšie. Ale viem takmer na 100% že by to neurobil. Niekedy mám obdobia kedy je všetko super a nechapem ako som mohla vôbec nad rozchodom rozmyslat, že by som bez neho neprežila. A potom mám zase pocit že už sa nelúbime, celé je to na silu a nemá to zmysel. Už som skúšala jemu hovoriť, nech nerobí niektoré veci, ale on to aj tak skôr či neskor urobí, lebo si nemysli že to beriem až tak vážne že rozmýšľam nad rozchodom. Alebo som aj skúšala sa nad všetkým povzniesť a nehnevaťa sa na neho za každú hlúposť a niekedy aj bezdôvodne. Ale skôr či neskôr sa to zlomí a zase sme Tam, kde sme boli. Mám pocit že sme si neni sudení, nemáme veľa spoločných zaujmov, nepáči sa nám veľa rovnakých Pesničiek, filmov… mame úplne odlišné vlastnosti. Mám pocit že spolu veľmi chceme byť nasilu a budeme to iba naťahovať zbytočne… čo mám robiť? na rozchod nemám odvahu A pravdepodobne by som to ľutovala a zistila že všetky nezhody boli len úplne drobnosti… Ale neviem ako to mám vyriešiť aby sme boli zase v pohode.