Téma: Krize - nemůžu otěhotnět a partner je lenoch

Dobry den,
chcela by som Vas poprosim o pomoc. Neviem si totiz rady sama so sebou ... dlhsie beriem antidepresiva, teraz asi 1-2mes. ich mam vysadene, pretoze sa uz 2 roky s partnerom snazime o dieta, ale mam v sebe problem - nedozrievaju mi vajicka. Buduci mesiac ma pravdepodobne uz caka inseminacia ... Asi od toho vsetkeho sa odvija aj moja psychicka nepohoda ... vsetky kamosky maju uz deti a proste im to zavidim, preco sa mne nedari, kolokrat ked sa dozviem, ze je niektora kamoska alebo znama tehotna, tak si pomyslim, ktozvie, ci to nepotrati a proste potom si poviem, ze co si blba zato ze ty nemozes mat, tak preco by ona nedonosila ... proste uz mam toho po krk, vsetky tie vysetrenia a snahy ... do toho som zamestnana a popri tom studujem externe ... s priatelom zijeme v najomnom byte a mame pozemok na uver a dufam, ze budeme do 5 rokov stavat. Znamy, ktori uz postavili tak len tak podpichuju, ze ale on vyzera na bytovy typ, ze sa mu velmi robit nechce ... uz od viacerych som to pocula, ze je lenivy ... mne to potom zacne vrtat v hlave, vyryvam do nho, ze som zvedava ako bude robit na dome, ked niekde ho pichne a uz stone jak zena ... proste niekedy mi pripada jak taka zenska a nie chlap, este je aj pribraty tak stale do nho vyryvam, nech so sebou volaco robi, lebo sa mi fakt prestava pacit ako chlap ... proste ako vidite, moje pochody su pomerne rozhadzane, az komplikovane a neviem, co s tym ... neviem sa naladit na to, ze ked bude treba riesit byvanie, tak s bude musiet pochlapit a riesit veci,neviem sa uvolnit a neriesit tak to dieta ... proste ja neviem, ci je to vsetko dosledok toho stresu alebo ho prestavam lubit ... ja neviem ... vsetko mi na nom vadi, kazda blbost ... sme spolu uz vyse 10 rokov. Ked som mala 13 zomrel mi otec, ktory vedel spravit vsetko a postarat sa, mama si potom nasla takeho chlapa, ktory je totalne neschopny a stale mu to vykrikuje a casto si myslim, ze sa chovam ako ona a tiez automaticky beriem vsetko na seba a rozmyslam co bude ked bude 5 rokov vopred ... prosim Vas poradte mi ako mam celu tuto moju situaciu zvladnut? Ked mu poviem, ze toto a toto mi vadi, tak mi povie, ze iny nebude, ze taky bol aj pred 10 rokmi a ze ci to ma vyznam, ze budem stale nespokojnejsia, ze zmena je velmi tazka zalezitost ... ale tak ludia sa menia, cim sme starsi, tym su priority ine ... ja uz neviem, co s tym :(( Dakujem Vam za odpoved!