Téma: Bolestivý rozchod - co si o tom myslíte a co byste mi poradili?

Zdravím všetkých čo si toto prečítajú a možno mi niekto poradí ako ďalej lebo práve v tomto momente nastal okamih v mojom živote keď som stratil úplne ale úplne všetko, neviem kde začať ale aby som sa dostal až k dnešnému dňu začnem odo dňa keď som začal chodiť do školy a bol som od začiatku zlé dieťa.

Všetko a celý môj ďalší život sa začal odvíjať keď som začal chodiť do prvého ročníka zš nikdy ma nejako deti nezbožňovali vždy som bol okuliarnik a od bili ma čakávali pred školou a pod.

Až jedného krásneho dňa to vyvrcholilo keď niekto pomaľoval školskú toaletu hákovými krížmi a prirodzene bolo to na mňa lebo ja som bol ten najhorší z celej triedy a od vtedy sa to začalo.

Najprv ma preradili na inú školu kde sa opakoval scenár z predošlej bitie sa čakanie po škole atd.  

S tadial ma poslali na špeciálnu školu kde sme boli v triede 12ti ako nie osobitná len menej žiakov.  

Kde neuveríte sa to z predošlej školy prenieslo zasa sem takže nasledovali vyšetrenia na psychiatrii 2týždňové 4 x či som vôbec normálny ale bol som len ma nikto nepočúval keď som im vravel že problém je v tom že proste sa len bojím ísť napr sám domov lebo zasa ma niekto zbije bolo to haha chlapci sú slušný oni nikdy rodičia sa tým nezapodievali keďže jeden policajt karierista druhá policajtka karieristka.  

Vo štvrtej triede som pre istotu skončil v diagnostickom ústave   na 2mesiace čo neprajem nikomu aby takéto niečo absolvoval neviete si ani predstaviť aké totam je medzi naozaj deťmi ktoré proste hrozné.

Každý večer som plakal a pýtal sa mama oco prečo prečo som tu však ja som naozaj nič neurobil.  

Prečo ste ma sem dali ale bolo to všetkým jedno aká je pravda bol som nezvládnuteľné dieťa.  

Potom som sa vrátil do normálnej školy v polovici 4 ročníka ale už som bol ten čo bol v ústave.  

A tak sa ku mne aj správali učitelia žiaci a všetci ostatný v 5 ročníku sa scenár opakoval akurát s tym že som v polovici školy už chodil poza ňu lebo bolo to neznesiteľné viete si predstaviť že každý deň vás niekto napr len pre zábavu udrie len tak však treba mu dať on znesie.

Potom nasledovali 6 7 a 8 ročník kde to nebolo ružové ale už som nedostával tak často ale pridali sa aj iné problémy začal som sa potulovať medzi záškolákmi brať z domu veci aby som mal nejaké peniaze lebo keď som ich mal mal som aj kamarátov teda aspoň som si to myslel chodil som po diskotékach utekal z domu lebo otec ten si tiež ľúbil vybiť na mne zlosť k sestre som bol zlý veľmi zlý predávala noviny aby si zarobil pár korún ja som jej z nich bral plakávala a ja som plakal tiež večer lebo mi to bolo lúto čo som spravil ale nedokázal som jej povedať prepáč mrzí ma to ja to nespravím nevedel som niečo mi povedalo nevrav to ale zatĺkaj.

Po skončení ZŠ nasledovala stredná) Škola ale s mojím prospechom som mohol ísť len za murára Čo nič proti murárom ale ňa to nebavilo vždy som chcel byť barman čašník nevzali ma.  

Tak som Začal navštevovať túto školu kde hneď na začiatku mi dalo najavo pár týpkov že oni tu budú vládnuť ale možno by to bolo všetko v pohode len raz ma jeden z nich že či nejdem ku nemu a pôjdeme von potom kde ked som sedel u neho v izbe sa on začal predo mnou prezliekať pobehovať tam s holím penisom a mať divné narážky z čoho som pochopil že je asi bi nakoniec som povedal že musím ísť domov.

Od druhého dňa sa začalo pre mňa peklo na zemi bol som mlátený každú chvíľku a pochopil som že to ide od neho keď som to povedal učiteľke tak to nebola pravda vymýšľam si proste bol som ešte za blbca

tak som od pol roka prestal chodiť do školy úplne nezvládol som to tam nikomu som nemohol nič povedať lebo aj keď som povedal nikto mi neveril nikto ani rodičia ktorý ma ešte zmlátili teda otec že nechodím do školy a ja som sa flákal medzi grázlami lebo oni boli super a perfektný nikto mi z nich nepovedal že si smrad a hajzel a zbijem ta proste boli pre mňa normálny a ja som zasa brával veci z domu dával do záložne a takto to pokračovalo až nastal děn keď ma moji rodičia pod zámienkou že ideme niekam pozrieť zobrali do ústavu v záhorskej bystrici a nechali ma tam.

Nikdy v živote im toto asi neodpustím nedokážem to lebo to že som sa tam dostal sa nemuselo nikdy stať ja som vedel) že keby ma ludia okolo mňa len trocha počúvali bol by som niekde inde.

To čo sa dialo tam vám nebudem opisovať lebo to je pre dospelého človeka vela nie pre dieťa či už to boli sexuálne obťažovania týranie bitie a podobne ale nie zo stran zamestnancov ale detí 15+ zamestnanci len zatvárali oči a tvárili sa že nič nevidia.

Rodičia sa zas tvárili že aký sú radi keď ma vidia raz za dva týždne

Myslel som si že som sa dostal do pekla ale to bolo ešte nič oproti tomu čo nasledovalo

Po pol roku ma presunuli do diagnostickeho centra v hlohovci a to vám poviem celý moj život bola prechádzka záhradou oproti tomuto toto bolo vyslovene väzenie pre tie najhoršie deti aj keď som časom pochopil že nie oni sú zlé a ani za to nemôžu ani jeden verte mi či to bol cigáň biely keď som počúval tie príbehy bolo mi znich zle.

a čo sa dialo priamo v tom ústave to nechcem rozpisovať moje tinežerske roky sa skončili ako som prešiel bránami záhorskej bystrice a hlohovca nepoznal som nikdy čo to je nájsť si dievča ako chalan neviem čo to je zažiť stužkovú absolútne nic som nezažil co bežný chalani v tom veku pre mna to je obdobie prázdna jediné čo som poznal boli zas len bitky ponižovanie a pod veci 

raz začas som  videl našich ktorý sa tvárili smutne že ma vidia vynahrádzali mi to raz za dva týždne teda mamka pizzou v meste v nedelu aj to bola so mnou 3hodiny a musela už utekať domov otec radšej ani nedošiel  a sestru som videl cez prázdniny keď nás pustili domov

po tomto zážitku nasledovalo obdobie do mojej vojenčiny ale už som bol zmenený som sa len flákal chodil za ludmi ktorý nemali ani náhodou dobrú povesť pracoval ako čašník ale v nočných podnikoch bolo mi všetko jedno

potom prišla vojenčina bolo to pekné prvých 5 dní až kým za mnou neprišiel chalan a nepovedal mi ty budeš moja myš a budeš robiť všetko čo ti ja poviem ja som tvoj starý mazák atakéto veci spýtal som sa ho koľko máš rokov a ako dlho si tu na vojne on že má 18 a jetu tri meiace ja som mal 21 no to mi viac nebolo treba a vojna dopadla tak že ma radšej po pol roku prevelili na iny útvar kde som bol úplne sám ale od tej vojny som si povedal už nikdy v živote ma nikdo neponíži a neublíži mi bez toho aby som to nevrátil

po vojne nastala doba kde som sa začal stretávať s bývalými kamarátmi ktorý sa zaoberali všetkým len nie vecami slušnými, tak som začal robiť prevádzača začal som vodiť ludí cez hranice čo sa mi aj vypomstilo a skončil som na rok a pol v rakúsku bez možnosti ísť na podmienku

od kedy som sa potom vrátil som robil už len zle zle a zle samé nebankovky pôžičky

pracoval som ako taxikár mal som každú chvílku inú ženu dievča pripravil som ich aj o peniaze sny a nádeje aký som super bol som najhorší človek aký moze byt ešte som si stihol a dieťa urobiť o ktoré som nejavil záujem

hrával som automaty a aj teraz mám s tým problém

Teraz pracujem piaty rok v poisťovni na začiatku som sa zoznámil s dievčaťom s 2 detmi chalaní sú to aj počas tohoto obdobia som míňal peniaze na rôzne tiposi bingo žreby a automaty

A neskutočné dlhy mám dlh asi 35tis eur zminulosti a teraz dalsích 15tis eur (nedokázem uz ani pracovat neviem zavolat klientovy dohodnut si str nedokážem uz robiť nic len sedieť kukat do pc   tvrdit ostatným ako pracujem a pritom je to len náhoda ked niečo urobia potom zasa 3mesiace nicmyslim len na to ako zohnať aspoň nieco a nejde to ja uz nedokážem nic).  

Stihol som s touto ženou dalsie dieta splodit ktoré je nádherné neskutočne ju milujem aj jeho len nastal koniec kedze som vdaka mojej tuposti a hráčstvu bol bez peňazí som nemal ani na listok na vlak tak som si to (lístky na vlak) platil cez jej kred kartu a stalo sa ze práve včera na to došla a to je vlastne koniec môjho príbehu ako sa dá príst o všetko počas môjho zivota doteraz som sa asi milionkrat chcel siahnut na zivot aby bol uz pokoj ale vzdy ma premohol strach z bolesti svojej ak to nevyjde a ak by to vyslo aj druhých strasne by som chcel nejakym zazrakom vsetko napraviť dat svoj zivot do poriadku byt snou aj ked to uz bude nemozne po tomto co som urobil ale proste zit zivot a po jej boku.  

Toto co som tu pisal je skratka toho co ma trapi je toho este asi 1000x viac co sa mi udialo ale stalo sa to nemam nikoho nic rodicia sa odo mna dištancujú priateľka ma poslala dneska ze ma uz v živote nechce vidiet praca mi nejde lebo uz na nu ani neviem myslieť

Skuste mi poradit alebo ak viete niekto pomoct niekto ak sa najde a vie ako von z tejto situácie budem mu vďačný.  

A prepáčte ak som otravoval svojimi problémami ľudia majú aj väčšie ako ja a žijú.