Téma: Syn se přiživuje na otcovi a to mi vadí

Dobrý deň. Píšem vám, lebo už som zúfalá. Po smrti mojej sestry 46r. na cukrovku po ampuntácii oboch nôch ostal v jej rodine manžel s dospelým 24 ročným synom. Bývame v jednom činžiaku. Ja s mojim manželom a s tromi deťmi a v inom byte švagor a s dospelým synom, ktorý ledva skončil školu a do práce nenastúpil už 3 roky.Je vyučený kuchár, ale stále tvrdí, že za také platy sa neoplatí pracovať. Švagor je v obrovských finančných problémoch a to už nehovorím o tom, že ku nám chodí každú chvíľu ako do potravín. Majú už exekúciu na byt a veľké manko na bytovom družstve. Švagor je vychudnutý a utrápený. Samozrejme že som sa s mladým "pánom" už neraz poriadne pohádala, že ako si to predstavuje, veď dvaja muži , by na seba i nájom v pohode mohli zarobiť.Mladý pán si pospí doobeda, potom sa hodinu sprchuje a čaká na nedeľu na zápas, lebo hrá futbal.MňNašla som mu už aj prácu, bol tam jeden deň a viac nešiel. Má tiež cukrovku  bohužiaľ. Od 12 rokov a stále ked treba ísť ráno hoci len na brigádu vyhovára sa , že je mu slabo, že sa mu trasú ruky a švagor tej pesničke stále verí a nenúti ho vôbec pracovať. Môjmu manželovi už vadí, že mu stále z chladničky niečo dávam, lebo má pravdu, že podporovať lenivca on nemieni.Mám známych aj v Bratislave, mal by tam prácu i lacnejšie bývanie, aby otca z týchto dlhou, ktoré i sám spôsobil vytiahol, ale nepohnem s ním. Ked sa ho pýtam aké má plány do budúcnosti, ako si to vlastne predstavuje, ako chce vlastne žiť, z čoho?! Mlčí a odbije každú ponuku práce, ktorá sa dá bez problémov vždy nájsť.Už aj tie deti idú po prázdninách do školy a on nemá nijaký plán. nemá ani na malinovku, stále si príde po 50 centov. Ale tu vôbec nejde o 50 centov ale o to, že sa nehanbí, nebyť samostatný v jeho veku! Je to na prepáčte na porazenie.Na každý môj dohovor reaguje mykaním pliec. Už som sa hádala aj so švagrom, že je to jeho vina, keby ho nepodúporoval ale vyložil z bytu, bola by to jediná možnosť ako ho prinútiť rešpektovať povinnosti dospelých. Zatiaľ Ďdik odmieta opustiť pohodlnú detskú izbu, hoci kôli dlhu na bytovom sa do neho pustili už aj iní obyvatelia domu.Viete odmietla som im akúkoľvek pomoc, urobila som proste iaru a povedala som -DOSŤ- peniaze sa nepýtajú ale zarábajú-musí si to uvedomiť. Hoci ma to strašne bolí keď ich vidím ako žijú v biede. Milovala som svoju sestru- viem že bolo pre ňu strašne bolestné , že jej syn chorobu zdedil a viem,žeby jej puklo srdce keby ich videla, ale kým žila- vo všetkom sa spoliehali len na ňu a , bez nej akokeby nevedli čo ďalej. Syn bol ale schopní vyciciavať aj jej bolestný dôchodok.Prosím vás odpíšte mi, čo je dôvodom jeho správania.Je to nejaký blok starchu z choroby, že ho tiež akajú amputácie, strach z budúcnosti, ktorý mu nedá prijať prítomnosť, alebo je to len istá lenivosť grázla, ktorý nemá s otcom zľutovania. Aký postoj mám zaujať, o môžem pre nich urobiť? prosím odpíšte mi čo najskôr. Veľmi pekne ďakujem.Anika